Lídri EÚ odmietajú Trumpovu výzvu na zabezpečenie Hormuzského prielivu
Na summite EÚ, ktorý sa konal 19. marca 2026 v Bruseli, sa lídri členských štátov nedohodli na poskytnutí pomoci pri zabezpečení Hormuzského prielivu, aj keď bola vyvíjaná značná tlač zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tento strategický námorný koridor sa stal terčom konfliktov na Blízkom východe, čo malo za následok vážne narušenie lodnej dopravy a rapídny nárast cien energií globálne. S touto situáciou sa podrobnejšie zaoberal osobitný spravodajca TASR.
Medzi diskutovanými opatreniami bola aj možnosť rozšírenia mandátu námornej misie EÚ pod názvom Aspides, ktorá vznikla ako odpoveď na útoky jemenských povstalcov húsíov na obchodné lode v Červenom mori. Avšak tento návrh bol ministermi zahraničných vecí členských štátov jednoznačne zamietnutý na stretnutí v Bruseli. „Nikto nemá záujem aktívne zasahovať do vojny,“ uviedla po stretnutí Kaja Kallasová, šéfka európskej diplomacie.
Namiesto toho sa lídri EÚ zamerali na zosilnenie existujúcich misií Aspides a Atalanta, avšak bez rozšírenia ich pôsobnosti na Hormuzský prieliv. Stanovisko EÚ zdôrazňuje, že operácie musia byť v súlade s ich mandátmi.
Európska rada tiež apelovala na deeskaláciu napätia v regióne, ktorá ohrozuje bezpečnosť nielen v samotnom Blízkom východe, ale aj na globálnej úrovni. Rada vyzvala všetky zúčastnené strany, aby dodržiavali medzinárodné právo a chránili civilistov a civilnú infraštruktúru.
Pánovia štátni predstavitelia zároveň odsúdili „nerozlišujúce“ vojenské agresie Iránu voči štátom v regióne a vyjadrili solidaritu s krajinami v Perzskom zálive, ktoré čelili útokom na americké základne, čo je reakciou na uskutočnené americko-izraelské akcie.
V súvislosti so situáciou v regióne Rada zohľadnila aj posilnenie vojenskej prítomnosti členských štátov vo východnom Stredozemí, najmä v súvislosti s nedávnym dronovým útokom na britskú základňu Akrotiri na Cypre. EÚ takisto uznala záujem Cypru o diskusie so Spojeným kráľovstvom o existencii britských základní na ostrove a prisľúbila možnú pomoc.
Na záver schôdze lídri EÚ požiadali Európsku komisiu o informovanie o možných dopadoch nedávnych udalostí na energetickú bezpečnosť a ceny energií a o návrhy účinných opatrení v prípade potreby. Zároveň zdôraznili význam udržiavania vysokého stupňa ostražitosti v súvislosti s potenciálnymi migračnými tokmi, rozhodujúcimi pre zachovanie vnútorného bezpečnostného rámca Únie.
Rada opätovne vyhlásila, že iránskej strane nesmie byť povolené získať jadrové zbrane a vyžaduje od Teheránu dodržiavanie medzinárodných záväzkov v oblasti jadrových záruk. Zároveň vyzvala Irán na obnovenie plnej spolupráce s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.
Na záver diskusie lídri EÚ vyjadrili potrebu, aby iránsky režim ukončil násilie a potláčanie svojich občanov, čo je reakciou na nedávne potlačenie demonstrácií. Rada sa tiež zaoberala situáciou v Libanone a palestínskych územiach.
(osobitný spravodajca TASR Martin Žigo)
