Generálny prokurátor žiada zrušenie personálnych rozkazov voči policajtom
Bratislava, 25. februára (TASR) – Generálny prokurátor Slovenskej republiky, Maroš Žilinka, sa aktívne zapojil do 24 konaní pred Správnymi súdmi v Bratislave a Banskej Bystrici. Tieto konania sa týkajú správnych žalôb podaných proti personálnym rozkazom, ktoré boli vydané voči niekoľkým policajtom, pričom bol porušený predpis o súhlase Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Svojou činnosťou prokurátor vyjadruje názor, že tieto rozkazy sú nezákonné a navrhuje ich zrušenie.
Žilinka informoval verejnosť o svojom kroku prostredníctvom sociálnych sietí, pričom zaznamenal, že sa snaží ochrániť práva policajtov, ktorí čelili týmto rozkazom. „Prokurátor Generálnej prokuratúry SR využil svoje zákonné oprávnenia a vstúpil do 24 konaní vedených na Správnych súdoch v Bratislave a Banskej Bystrici,” uviedol, pričom zdôraznil svoj záujem o zrušenie sporných rozkazov.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) sa k tomuto kroku vyjadril na stredajšom rokovaní vlády, vyjadril prekvapenie, že generálny prokurátor sa postavil na stranu policajtov. „Je to pre mňa prekvapujúce, ale podľa toho sa zariadime,” uviedol a vyjadril svoj názor na situáciu. Tento krok prokuratúry bol ocenený advokátom skupiny policajtov, Petrom Kubinom, ktorý prízvukoval, že sa jedná o kroky na ochranu práv policajtov z Národnej kriminálnej agentúry a Úradu inšpekčnej služby, ktorí sa v posledných rokoch snažili presadiť spravodlivosť vo svojich prípadoch.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) uznal právo Generálnej prokuratúry SR zasiahnuť do týchto konaní, avšak považuje tento krok za nezvyčajný. „Nechcem špekulovať o motívoch generálneho prokurátora, ale priznávam, že ma to prekvapilo,” dodal a naznačil, že situácia si vyžaduje ďalšie riešenie.
Na pozadí týchto udalostí je zrejmé, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa snažil efektívne ovplyvniť štruktúru policajného zboru. Po jeho nástupe do funkcie dočasne pozbavil výkonu štátnej služby viacerých policajtov, známych ako tzv. čurillovci, odôvodniac to podozrením zo spáchania trestného činu. Policajti s chráneným statusom oznamovateľa by však mali mať prednosť pri ochranne svojich práv, čo podľa ÚOO minister ignoroval, keď nevykonal potrebné kroky.
Udalosti v rámci týchto konaní, ako aj reakcie zainteresovaných osôb poukazujú na zložitú situáciu v oblasti bezpečnosti a ochrany práva na Slovensku, ktorú bude potrebné starostlivo sledovať pre jej možné dosahy na fungovanie polície a prokuratúry.
