Podpredseda Národnej rady vyzýva na opatrnosť pri Rade mieru
Na diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 sa podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Gašpar (Smer-SD) vyjadril k aktuálnej situácii týkajúcej sa Rady mieru. Vyzval na opatrnosť, pričom prízvukoval potrebu väčšej prezieravosti ohľadom plánovaných aktivít tejto rady. V tej istej relácii líder opozičnej strany SaS, Branislav Gröhling, kritizoval túto iniciatívu, označujúc ju za biznis plán prezidenta USA Donalda Trumpa.
Gašpar upozornil, že rokovania v Paríži by mohli otvoriť otázku spolupráce s Francúzskom pri budúcej výstavbe nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Obaja diskutujúci sa zhodli na tom, že zahraničná politika Slovenska, najmä rozpravy okolo amerických záväzkov, vzbudzuje obavy. Gašpar jasne konštatoval, že dohodou so Spojenými štátmi nie je Slovensko nijako viazané.
Diskusie o jadrovej energetike a obavách z nedostatočných informácií
V súvislosti so zmluvami o jadrovej energetike, podpredseda Gašpar odmietol obvinenia o „kšefte“ a potvrdil, že Slovensko nemá povinnosť sa k niečomu zaväzovať. Diskusia sa dotkla aj toho, ako by francúzske firmy mohli byť zapojené do plánovanej výstavby, pričom Gašpar opätovne zdôraznil otvorenosť pre rokovania.
Gröhling kritizoval vládu za to, že zodpovedajúce informácie o výstavbe nového jadrového bloku sú mnohokrát nejasné a nepresné. „Prečo na Slovensku má stáť technológia 15 miliárd eur, keď v Čechách robia podobný projekt Kórejci za 8 miliárd? Otázka ostáva nezodpovedaná,“ povedal opozičný poslanec.
Dôvera v políciu a prokuratúru podkopaná
Diskusia neobchádzala ani tému dôvery občanov v policajné a prokurátorové inštitúcie. Gröhling poukázal na klesajúcu dôveru, ktorú spája s aktuálnym pôsobením ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Poukázal na situácie, v ktorých sa odborníci v sektore cítia ohrození alebo zastrašovaní.
Naopak, Gašpar sa postavil na stranu profesionálnych orgánov, ktorým by mali občania dôverovať a „zabrániť politizovaniu toho, čo by mali riešiť orgány činné v trestnom konaní.” Obe vyhlásenia ilustrujú hlboké rozdelenie v politickej debate ohľadom dôveryhodnosti inštitúcií v krajine.
Pripravované legislatívne zmeny a ich možné dopady
Diskutovalo sa aj o zmenách rokovacieho poriadku parlamentu, pričom Gašpar avizoval prísnejšie pravidlá a sankcie. Avšak Gröhling varoval, že navrhované opatrenia by mohli zásadne obmedziť možnosti opozície na vyjadrenie svojich názorov, najmä pri legislatíve v skrátenom konaní. Opozičný poslanec vyjadril obavy, že tieto zmeny by mohli redukovať práva opozície a prakticky zmraziť ich hlas v parlamente.
V záverečnej časti diskusie zaznelo niekoľko podnetov k legislatívnym návrhom, pričom názory na obmedzenia vyzerajú byť rozdelené. Zatiaľ čo niektorí politici vidia potrebu väčších kontrolných právomocí, iní sa obávajú narušenia demokratických procesov.
