Meloniová o Trumpovej Nobelovej cene za mier
Rím, 23. január 2026 (TASR) – Talianska premiérka Giorgia Meloniová na tlačovej konferencii vyhlásila, že ak by sa americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi podarilo skončiť vojenský konflikt na Ukrajine, mohol by byť nominovaný na Nobelovu cenu za mier. Toto vyhlásenie padlo po jej stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktoré sa konalo v Ríme pri príležitosti podpisu dohody o posilnení vojenskej a ekonomickej spolupráce medzi Talianskom a Nemeckom.
„Dúfam, že jedného dňa budeme môcť udeliť Nobelovu cenu za mier Donaldovi Trumpovi,“ povedala Meloniová, pričom zdôraznila, že považuje za dôležité, aby všade vo svete bol dosiahnutý spravodlivý a trvalý mier. Jej obavy sa však prelínajú s pragmatizmom; ak Trump dokáže pozitívne prispieť do mierových procesov, môže to otvoriť cestu k jeho nominácii.
Trumpova Rada mieru a kritika
Trump tento mesiac založil tzv. Radu mieru, ktorá je súčasťou jeho 20-bodového plánu pre Gazu, a to dokonca aj po nedávnej dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas. Pôvodne mala ísť len o malú inštitúciu, ktorá by dohliadala na dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy, ale v priebehu času sa vyvinula na ambicióznejší projekt, ktorý sa snaží fungovať ako nová platforma pre riešenie medzinárodných konfliktov.
Kritici však upozorňujú, že Trumpovo snaženie vytvoriť takúto inštitúciu môže byť považované za pokus o konkurenciu Organizácii Spojených národov (OSN), ktorú dlhodobo kritizuje a naznačuje, že je neefektívna. Taliansko bolo jedným z krajín, ktorým bola ponúknutá účasť v tejto Rade, avšak Meloniová jasne naznačila, že Taliansko čelí ústavným prekážkam, ktoré by mu mohli brániť pripojiť sa k organizácii vedené jedným zahraničným lídrom, v tomto prípade Trumpom.
Účasť Talianska a Nemecka na Rade mieru
Meloniová naznačila, že by rada videla úpravy v rámci Rady mieru, aby bola v súlade s potrebami Talianska a ďalších európskych krajín. Takisto vyjadrila presvedčenie, že ich účasť v Rade by mohla cielene prispieť k efektívnejšiemu dosiahnutiu mieru pre Ukrajinu.
Nemecký kancelár Friedrich Merz zaujal podobný postoj, keď odmietol myšlienku pripojiť sa k Rade mieru v jej aktuálnej podobe. Uviedol, že hoci už predtým vyjadril ochotu spolupracovať, súčasné štruktúry nemôže Nemecko akceptovať z ústavných dôvodov. Napriek tomu zdôraznil pripravenosť Nemecka na spoluprácu so Spojenými štátmi pri hľadaní nových a efektívnych formátov, ktoré by mohli pomôcť pri dosahovaní mieru.
Záver
Meloniová a Merz tak spojili svoje sily v presvedčení, že ak sa podarí ukončiť konflikty, ako je ten na Ukrajine, môže to mať dalekosiahly význam nielen pre región, ale aj pre celosvetovú stabilitu. Ako vyhlásila Meloniová, diplomatické úsilie a ochota hľadať nové cesty budú kľúčové v nasledujúcich mesiacoch a rokoch.
