Pred 90 rokmi sa narodil Pavel Landovský
Havlíčkov Brod/Bratislava 11. septembra (TASR) – Diváci si ho pamätajú hlavne ako majora Terazkyho z komédie Černí baróni (1992). Ako herec sa však Pavel Landovský presadil už v 60. rokoch minulého storočia, keď sa predviedol vo viacerých obľúbených komédiách, ale aj filmoch českej novej vlny. Hlavné úlohy stvárnil v snímkach Soukromá vichřice (1967), Utrpení mladého Boháčka (1969) či Já, truchlivý Bůh (1969). V piatok 11. septembra uplynie 90 rokov od narodenia českého herca, ktorý sa uplatnil aj na divadelných doskách. Pre politické i občianske postoje a podpis Charty 77 ho režim v bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) prenasledoval a napokon koncom 70. rokov donútil k emigrácii. Usadil sa v Rakúsku, kde pôsobil na scéne prestížneho viedenského divadla Burgtheater, ale zahral si aj vo filme Ragtime (1981) v réžii Miloša Formana.
Pavel Landovský sa narodil 11. septembra 1936 v Havlíčkovom Brode. Vyrastal v rodine poľnohospodárskeho inžiniera a učiteľky. Vyučil sa za nástrojára a v roku 1957 maturoval na strojníckej priemyslovke v Tepliciach. V rokoch 1957 – 1959 absolvoval základnú vojenskú službu, po skončení ktorej sa štyrikrát po sebe márne pokúšal dostať na štúdium herectva pražskej Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení (DAMU). Jeho prvým divadelným pôsobením bolo mesto Šumperk, keď do miestneho divadla nastúpil v roku 1960 ako elév. V rokoch 1961 – 1963 pôsobil v divadle v Klatovách a v období rokov 1964 – 1965 v Pardubiciach. Nasledujúcich desať rokov účinkoval v pražskom Činohernom klube, kde sa presadil aj ako dramatik. Do repertoáru divadla sa dostali jeho divadelné hry Hodinový hoteliér a Chudobinec aneb případ vesnického policajta.
Landovského herecký talent neovplyvnený formálnym vzdelaním si všimli aj filmári. Prvýkrát sa pred kamerou objavil v roku 1956 v snímke Alfréda Radoka Dědeček automobil. Výraznejšie príležitosti dostal vo filme z vojenského prostredia Pavla Juráčka Každý mladý muž (1965) či v oscarovej snímke Jiřího Menzela Ostře sledované vlaky (1966). Účinkoval aj v legendárnych filmoch Františka Vláčila Údolie včiel (1967) a Marketa Lazarová (1967). Prvú hlavnú úlohu prevádzkara v chemickej továrni Standu Kociána mu zveril režisér Hynek Bočan v snímke Soukromá vichřice (1967) nakrútenej podľa literárnej predlohy Vladimíra Párala. V roku 1967 sa úspešne predviedol aj v komédiách Jiřího Krejčíka Svatba jako řemen a Pension pro svobodné pány. O dva roky neskôr stvárnil nesmelého dedinského mladíka v komédii Františka Filipa Utrpení mladého Boháčka. V roku 1969 sa po boku Miloša Kopeckého výrazne predstavil v snímke Já, truchlivý Bůh, ktorú Antonín Kachlík nakrútil podľa poviedky Milana Kunderu. Vo filme stvárnil gréckeho robotníka Apostolka vydávajúceho sa za známeho dirigenta a hlavného aktéra tragikomického žartu. Svoj asi najúspešnejší herecký rok zakončil Landovský menšou úlohou vo Vláčilovej dráme Adelheid.
