Island si pri možnom vstupe do EÚ chce uchovať kontrolu nad rybolovom
Islanďania sa pripravujú na tesný výsledok referenda, ktoré sa týka obrobenia rokovaní o členstve v Európskej únii. Podľa vyhlásení islandskej ministerky zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir bude v prípade obnovenia týchto rokovaní kľúčové, aby krajina zachovala „suverénnu kontrolu nad všetkým rybolovom“. Týmto vyhlásením sa nielenže potvrdzuje význam rybolovu pre islandskú ekonomiku, ale tiež sa naznačuje, akým smerom by sa mohli vyvíjať rokovania s Bruselom.
Gunnarsdóttir vo svojom vyjadrení pre denník Financial Times (FT) naznačila, že ak EÚ nebude ochotná prispôsobiť pravidlá spoločnej rybárskej politiky, rokovania sa môžu stretnúť s ťažkosťami. „Pokiaľ ide o rybolov, sme v Európe veľmocou. EÚ to musí zohľadniť. Ak to neurobí, bude pre nás veľmi ťažké rokovať,“ dodala ministerka, čím naznačila, že postoj Islandu k tejto otázke bude tvrdý.
Historicky sa Island pokúsil o vstup do EÚ naposledy v roku 2013, avšak rokovania zlyhali práve pre rozpor o pravidlá týkajúce sa rybolovu. Tento fakt poukazuje na to, akú váhu majú rybolovné práva na politiku krajiny. Island totiž v súčasnosti reguluje svoje vlastné rybárske kvóty, ktoré predstavujú významnú časť jeho vývozu a hospodárstva, a v roku 2024 tvorili takmer 40 percent jeho celkového vývozu.
Európska komisia sa ukázala ako otvorená rokovaniu o osobitnom zaobchádzaní s Islandom, no plná výnimka zo spoločnej rybárskej politiky by bola mimoriadne neobvyklá a pravdepodobne obtiažne realizovateľná. V nedávnom prieskume islandského portálu DV sa ukázalo, že 53 percent voličov podporuje obnovenie rokovaní o členstve v EÚ, zatiaľ čo 47 percent je proti. Referendum by sa malo konať 29. augusta, pričom samotný vstup do EÚ by bol predmetom samostatného hlasovania po úspešných prístupových rokovaniach.
Gunnarsdóttir vo svojich vyjadreniach zdôraznila, že Island žije v inej realite ako väčšina európskych krajín, pričom rybolov je neoddeliteľnou súčasťou jeho národnej identity. „Musíme si zachovať suverénnu kontrolu nad celým rybolovom a samozrejme aj náš systém kvót,“ uzavrela ministerka. Týmto spôsobom naznačuje, že rokovania so štátmi ako Nórsko alebo Británia, kde sú rybolovné práva tiež politicky citlivou otázkou, by mohli v budúcnosti reflektovať skúsenosti Islandu.
V záverečnej analýze, súčasný vývoj v oblasti rybolovu a možnosti vstupu do EÚ zjavne zamieňajú záujmy nielen Islandu, ale aj samotnej EÚ, ktorá sa snaží posilniť svoje postavenie v Arktíde a reagovať na rastúce geopolitické napätie v tejto oblasti. Očakáva sa, že v blízkej budúcnosti sa rokovania o členstve a rybolovných právach ešte viac akcelerujú, čím sa vytvorí precedens pre ďalšie krajiny, ktoré sa podobne snažia riešiť svoje národné záujmy v rámci širších medzinárodných dohôd.
