Historická transakcia na Manhattane: Kúpa za 60 guldenov pred 400 rokmi
Na 4. mája 1626 sa holandský guvernér Peter Minuit priblížil k brehom neznámych končín v takzvanom Novom svete, konkrétne k ostrovu Mannahatta, ktorý obývali pôvodní obyvatelia z kmeňa Lenape. Tento ostrov, znamenajúci v preklade „ostrov mnohých pahorkov“, predstavoval vstup do sveta nekonečných možností.
O necelé tri týždne neskôr, konkrétne 24. mája, Minuit uskutočnil historický krok, ktorý zmenil osud tohto územia, a pomocou tovaru v hodnote 60 guldenov uzavrel dohodu s miestnymi náčelníkmi. Týmto skončil začiatok šírenia holandských myšlienok a architektúry na východnom pobreží Severnej Ameriky, keď na tomto mieste vznikla osada Nový Amsterdam, z ktorej sa nielenže nielen Martinus, ale vznikol aj budúci New York.
Od Nového Amsterdamu k New Yorku: Historická premena
Holandská osada sa rýchlo rozvíjala a Peter Minuit, poverený úlohami konsolidácie roztrhnutých holandských kolónií, vytvoril základ pre obchodovanie s kožušinami. Vznikol tu americký dojem architektonických systémov odvodňovacích kanálov a niektoré ulice sa tradujú dodnes. Vznikol masívny drevený val pre ochranu pred nájazdmi, ktorý nielenže obstál, ale dodnes ovplyvňuje názvy ulíc, ako je Wall Street. Holandská správa však netrvala večne. V roku 1664 prišla britská flotila a guvernér Peter Stuyvesant bez odporu odovzdal mesto do rúk Britov, pričom osada dostala nové meno New York na počesť Jakuba, vojvodu z Yorku.
New York počas priemyselnej revolúcie a imigrácie
Príchodom 19. storočia a priemyselnej revolúcie došlo k masívnemu rozmachu New Yorku. Otvorenie Erijského prieplavu spojilo mesto s vnútrozemím a urobilo z neho obchodnú bránu Ameriky. Ským, ako Manhattan rozširoval svoje hranice, privítal miliardy imigrantov, ktorí sa snažili o nový život. Ellis Island, ako brána do New Yorku, sa stal miestom, kde museli prejsť imigranti kontrolou pred vstupom na Manhattan. Rast prítomnosti obyvateľstva si vyžiadal vertikálny rozvoj, ktorý postupne formoval známe mrakodrapy, ako Flatiron, Chrysler Building a Empire State Building.
Slovenská stopa v New Yorku
V súčasnosti sa New York pýši bohatou demografickou rozšírenosťou. Medzi mnohými etnickými komunitami nájdeme i výraznú slovenskú stopu, ktorá sa formovala počas migračných vĺn koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Mnohí Slováci našli útočisko na východnom pobreží Manhattanu, hlavne v štvrti Yorkville, kde formovali prosperujúcu slovenskú enklávu. Kostol svätého Jána Nepomuckého, nachádzajúci sa na Prvej avenue, sa stal duchovným a kultúrnym centrom pre slovenskú diaspóru. V súčasnosti sa odhaduje, že v metropolitnej oblasti New Yorku žije niekoľko desiatok tisíc Slovákov alebo ich potomkov.
Odkaz prvého objaviteľa a dnešný Manhattan
V srdci rozvinutého mesta prežívajú fragmenty histórie. Najstaršou stojacou budovou na Manhattane je Fraunces Tavern, ktorá bola postavená v roku 1719. Príroda ukrýva ešte staršie pamätné stromy, ako je liliovník tulipánokvetý v parku Inwood Hill, ktorý sa odhaduje na viac ako 400 rokov. Tento strom bol svedkom príchodu Petra Minuita a premeny osady na jednu z najvýznamnejších metropol na svete.
Dnes je Peter Minuit považovaný za historickú postavu, ktorej obchodná transakcia s pôvodnými obyvateľmi je považovaná za najvýhodnejšiu v dejinách. Na dnešnom Manhattane sa nachádza globálne finančné centrum s odhadovanou hodnotou nehnuteľností presahujúcich tri bilióny dolárov. Kúsok zeme, ktorý pred 400 rokmi vymenili za málo hodnotné predmety, dnes leží pod najdrahšími adresami na svete, kde cena za meter štvorcový dosahuje astronomické sumy. Historická udalosť z 4. mája 1626 ostáva významnou súčasťou identity Manhattanu a jeho obyvateľov.
