Odborníci: Hranie videohier môže prinášať aj benefity
Hranie videohier, ak je vykonávané v primeranej miere, môže mať niektoré pozitívne efekty. Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 31. marca 2026, odborníci z Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) vyjadrili názor, že je dôležité zvážiť nielen miera hrania, ale aj jeho obsah. Riaditeľ centra Ľubomír Okruhlica zdôraznil, že, na rozdiel od alkoholu a nikotínu, ktoré sú škodlivé aj v malých množstvách, videohry môžu vyžadovať rozumné používanie.
Pri analýze správania stredoškolákov Okruhlica poukázal na zaujímavý trend: digitálne hry sú medzi nimi populárnejšie, avšak užívanie alkoholu a drog klesá. Dodal však, že nadmerné hranie môže spôsobovať problémy a v niektorých prípadoch viesť k poruche hrania digitálnych hier, známej ako gaming disorder.
Okruhlica vyzdvihol, že medzi nelátkovými závislosťami patrí i porucha hazardného hrania, kde sú zaznamenané stovky pacientov. Na Slovensku je však počet diagnóz poruchy hrania digitálnych hier veľmi nízky, a to len okolo troch či štyroch osôb. Upozornil, že informácie o tom, kedy už ide o diagnózu poruchy hrania, sú stále obmedzené, a preto by mali byť odborníci pri diagnostike veľmi opatrní.
Klinický psychológ CPLDZ Adam Kurilla pridal ďalšie zaujímavosti. V posledných rokoch klesá úroveň skúseností s alkoholom a nelegálnymi drogami medzi stredoškolákmi, avšak hranie videohier sa zvyšuje a v súčasnosti dosahuje 87 percent. Zároveň pripomenul, že len približne tri percentá hráčov sa vyznačuje poruchou hrania digitálnych hier.
Kurilla tiež uviedol, že nie sú presvedčivé dôkazy o tom, že aj malé množstvo času stráveného pri hraní môže poškodzovať zdravie. Skôr naopak, primerané hranie môže zlepšovať schopnosti ako sú pozornosť, priestorové rozlišovanie, strategické plánovanie a tímová spolupráca.
Avšak, online prostredie so sebou prináša aj svoje riziká. Okruhlica varoval, že nadmerné hranie môže viesť k problémom so spánkom, zhoršeniu školských výsledkov a dokonca k zvýšenému výskytu úzkosti a depresie. Symptómy problematického hrania môžu zahŕňať zhoršenie prospechu v škole, problémy so spánkom a zvýšenú nervozitu, najmä pri pokusoch rodičov regulovať čas strávený pri hraní hier alebo digitálnych technológií.
Odborníci v súlade s touto analýzou odporúčajú sledovať miery a obsah hrania. Pre dospievajúcich by mal byť čas strávený pred obrazovkami, mimo školských povinností, obmedzený na maximálne dve hodiny denne a mali by dbať na dostatočný spánok a pravidelný pohyb. Rodičia by mali mať prehľad o hrách, ktoré deti hrajú, a o tom, ako trávia čas online. Centrum vyzýva, aby sa riadili zásadami zdravého používania obrazovkových médií, ktoré vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR v predchádzajúcom roku.
