Vo voľbách v Dánsku zvíťazil ľavicový blok, no nemá väčšinu
Kodaň, 27. marca (TASR) – Vo voľbách, ktoré sa konali v utorok 25. marca, získalo Dánsko vedené premiérkou Mette Frederiksenovou a Sociálnymi demokratmi 21,9 % hlasov, čo predstavuje 38 mandátov. Napriek víťazstvu ide o najhorší volebný výsledok tejto strany od roku 1903. Ľavicový blok v 179-člennom parlamente, známy ako Folketing, nebude mať väčšinu, keď obsadí iba 84 kresiel, kým pravicový blok získa 77 mandátov.
Volebný súboj naznačuje zložitú povolebnú situáciu, pričom rokovania o vytvorení novej vládnej koalície môžu trvať niekoľko týždňov. Kľúčovým hráčom sa pravdepodobne stane centristické zoskupenie Umiernení (Moderates) pod vedením ministra zahraničných vecí Larsa Lökkeho Rasmussena, ktoré získalo 14 poslancov.
Frederiksenová, ktorá vedie Dánsko od polovice roku 2019, vypísala tieto voľby v minulom mesiaci, pričom otázka Grónska, subdodávateľský ostrov, hojne zamestnávala vládu a stala sa významnou témou predvolebnej kampane. Dánsko je pod rastúcim tlakom, došlo k výraznému nárastu životných nákladov a politickej diskusie o Grónsku, pričom Frederiksenová varovala pred rizikom, že ak by Spojené štáty zasiahli a zabrali Grónsko, mohlo by to mať vážne následky na Severoatlantickú alianciu.
Desiatky analytikov tvrdia, že práve jej rozhodné vyhlásenia v tejto súvislosti prispeli k tomu, že strana nezaznamenala ešte horší výsledok. Parlament Dánska má celkovo 179 poslancov, pričom štyri mandáty sú vyhradené pre dve poloautonómne územia kráľovstva, Grónsko a Faerské ostrovy, kde sú po dva poslanci. V týchto voľbách mohlo hlasovať približne 4,3 milióna občanov Dánska.
Mette Frederiksenová sa tak ocitá pred náročnou úlohou vo vzniku novej vládnej koalície, pričom zloženie nového kabinetu môže predznamenávať výrazný posun v dánskej politike. Očakáva sa, že diskusie medzi politickými subjektmi budú zložitým procesom, ktorý môže ovplyvniť množstvo dánskych politických tém v nasledujúcich mesiacoch.
