Storočnica pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku
3. augusta 2026 si Slovenský rozhlas pripomína sté výročie svojich prvých vysielaní. História rozhlasu sa začala písať pred sto rokmi z provizórneho štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zazneli tu prvé slová pravidelného vysielania – „Tu Rádiožurnál Bratislava“. Od tej doby prešlo rádio radom zmien, stretlo sa s rôznymi režimami, vojnami, cenzúrou a technologickým pokrokom.
Československo sa už v roku 1923 zaradilo medzi popredné krajiny v oblasti rozhlasových služieb, stalo sa druhou krajinou v Európe so systémom pravidelného vysielania, hneď po Veľkej Británii. V roku 1924 bolo evidovaných prvých dvadsať rádiokoncesionárov na Slovensku, pričom už o rok neskôr sa uskutočnilo prvé pokusné vysielanie z Kosíc. Prvý významný krok však nastal v lete 1926, keď pražská spoločnosť Radiojournal rozšírila svoje aktivity do Bratislavy.
Začiatky vysielania boli skromné, s programom dvakrát týždenne, no rýchlo sa stali populárnymi. Už 31. augusta 1926 sa uskutočnil prvý priamy prenos tanečnej hudby z kaviarne Astória a v októbri toho istého roka bola odvysielaná Verdiho opera Traviata z bratislavského Národného divadla. Do konca roka sa rozhlasové vysielanie presunulo na každodennú bázu, s Košicami, ktoré sa pridali do apríla 1927.
V roku 1930 sa bratislavský rozhlas presťahoval do budovy na Jakubovom námestí, ktorá bola jednou z prvých na svete určených pre potreby rozhlasovej produkcie. Popularita rozhlasu medzi obyvateľstvom rástla a do roku 1936 bol spustený aj banskobystrický rozhlasový vysielač T. G. Masaryka.
História rozhlasového vysielania bola počas jeho pôsobenia ovplyvnená kľúčovými udalosťami Slovenska. Počas druhej svetovej vojny a existencie slovenského štátu fungoval rozhlas nezávisle, ale najvýznamnejšiu úlohu zohral počas Slovenského národného povstania. Na konci augusta 1944 sa zo Banskej Bystrice ozval Slobodný slovenský vysielač, ktorý vyzýval k odporu proti fašizmu a fungoval až do konca októbra 1944, keď bol nútený ustúpiť do hôr.
Po vojne, keď moc prevzala komunistická strana v roku 1948, sa rozhlas stal nástrojom štátnej propagandy. Napriek cenzúre sa v ňom naďalej formovali významné umelecké telesá. V roku 1953 vznikol Rozhlasový herecký súbor a Detský spevácky zbor pod vedením Ondreja Francisciho, v ktorom začínala aj známa operná speváčka Edita Gruberová.
Rok 1968 priniesol krátke obdobie slobody, hoci to skončilo inváziou vojsk Varšavskej zmluvy. Sovietski vojaci obsadili rozhlasové strediská, no pracovníci pokračovali v informovaní z utajovaných štúdií. Podobnú odvahu prejavili aj počas Nežnej revolúcie v novembri 1989, keď otvorene podporovali študentov a umelcov.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského rozhlasu patrili Janko Borodáč, ktorý už v roku 1926 pripravoval prvé dramatické vysielania, a legendárny športový reportér Josef Laufer. V histórii rádia sa obzvlášť preslávili mnohé programy a relácie, ako Roľnícka beseda, Na modrej vlne či Rádiožurnál, ktoré sa stali nedeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry.
V súčasnosti je Slovenský rozhlas modernou multimediálnou inštitúciou, poskytujúcou komplexný servis prostredníctvom deviatich programových služieb. Medzi najvýznamnejšie patrí Rádio Slovensko, ktoré od februára 2026 vysiela v novej programovej štruktúre. Rádio Devín sa zameriava na kultúru a umenie, zatiaľ čo Rádio_FM oslovuje mladých a alternatívnych poslucháčov.
Sté výročie Slovenského rozhlasu sa oslavuje počas celého roka 2026 a ponúka bohatý program, ktorý zahŕňa dôležité historické momenty a rôzne špeciálne projekty. Na výnimočnom galakoncerte Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu v júni 2026 sa symbolicky uzavrie jedna životná kapitola a otvorí druhá, oslavujúc dedičstvo a budúcnosť slovenskej rozhlasovej kultúry.
