60 rokov od začiatku kultúrnej revolúcie v Číne
Peking, 16. mája 2026 (TASR) – Dnes si pripomíname 60. výročie od začiatku kultúrnej revolúcie v Číne, ktorá sa považuje za jeden z najtemnejších momentov v modernej histórii krajiny. Revolúcia bola spustená 16. mája 1966 schválením obežníka zo strany politbyra Komunistickej strany Číny, ktorý definoval smerovanie k tzv. „Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcii“. Tento krok sa jasne zaradil do línie predchádzajúcej katastrofy, známej ako Veľký skok vpred (1958 – 1962), a stal sa tak ďalším tragickým experimentom, ktorý si vyžiadal nespočetné množstvo životov.
Kultúrna revolúcia, ktorá pretrvala až do smrti Mao Ce-tunga v roku 1976, mala za cieľ zničiť všetky staré idey, kultúru a zvyky, ktoré Mao považoval za prekážku v budovaní socialistickej spoločnosti. „Zničíme všetky staré idey, starú kultúru, staré zvyky vykorisťovateľských tried a zmeníme v nadstavbe všetko, čo nezodpovedá socialistickej ekonomickej základni,“ vyhlásil minister obrany Lin Piao, čím jasne vystihol agresívny cieľ kampane.
Vo svojej podstate sa kultúrna revolúcia zvrhla na mocenský zápas v rámci samotnej komunistickej strany, pričom Mao využil fanatizmus mladých ľudí organizovaných v Červených gardách na upevnenie svojej vlastnej moci. Títo mladí aktivisti sa známe svojou krutosťou stali vykonávateľmi zásadných zmien, pričom zo zoznamu obetí padli nielen politickí oponenti, ale i predstavitelia inteligencie, učitelia a vlastné rodiny obžalované z kontrarevolučných myšlienok.
Revolúcia sa nezaobišla bez svojich prvých úderov vo vedení komunistickej strany. Mao Ce-tung sa zameral na odstránenie oponentov, ako bol Liou Šao-čchi, ktorý ostro kritizoval predošlé neúspešné reformy. V rámci útočenia na inteligenciu boli prvými obeťami vedúci pekinskej univerzity, čím začal brutálny proces odstraňovania všetkého, čo sa odchyľovalo od oficiálnej línie.
V priebehu kultúrnej revolúcie sa Červené gardy stali doslova polovojenskou silou, ktorej aktivity sa rozšírili nad rámec politického diskurzu. Ničili kultúrne dedičstvo a dokonca aj historické pamiatky. Ich činnosť patrila medzi hlavné faktory, ktoré priviedli krajinu do chaosu, a nakoniec vyvolali potrebu intervencie armády na zmiernenie situácie.
Celkovo sa odhaduje, že počas kultúrnej revolúcie zahynuli státisíce až milióny ľudí, mnohí z nich obete verejného lynčovania a tlak na tých, ktorí boli považovaní za triednych nepriateľov, bol hrozivý. Komunistická strana nielenže odmieta akúkoľvek konfrontáciu s touto minulosťou, ale aj po rokoch sa snaží udržať jej diskusiu mimo verejného diskurzu.
Päť rokov po smrti Mao Ce-tunga strana uznala, že veľkú časť viny na tragédii revolúcie nesie práve on, a oficiálne deklarovala kultúrnu revolúciu za katastrofálnu chybu. Hoci v súčasnosti čínske médiá opätovne potvrdzujú svoj dlhodobý postoj, otázka pravdy o tejto temnej kapitole zostáva dodnes pod rúškom tajomstva.
