OSN varuje pred hlbokou chudobou spôsobenou vojnou s Iránom
Podľa najnovších vyhlásení šéfa Rozvojového programu OSN (UNDP) Alexandra de Crooa, americko-izraelská vojna proti Iránu má potenciál poslať do chudoby viac než 30 miliónov ľudí. Tento alarmujúci údaj bol zverejnený v stredu, pričom De Croo uviedol, že vojna, okrem iných následkov, už spôsobila dramatický nárast cien energie a hnojív.
„Je to vývoj v opačnom smere,“ povedal De Croo. Dôsledky vojny sú devastujúce, pretože po desaťročiach budovania stabilných a rozvinutých miestnych ekonomík stačila len niekoľko týždňová aktivita konfliktu, aby sa toto všetko zrútilo. „Po šiestich týždňoch vojny sme vypracovali štúdiu, ktorá odhaduje, že aj keby sa konflikt v túto chvíľu skončil, 32 miliónov ľudí v 160 krajinách by sa ocitlo v neistote,“ dodal.
Vojna viedla aj k faktickému uzavretiu Hormuzského prielivu, strategicky dôležitého miesta, ktorým v čase mieru preteká pätina celosvetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu. Následky tohto uzavretia spôsobili nedostatok dodávok, čo viedlo mnohé krajiny v Afrike a Ázii k implementácii mimoriadnych opatrení, ako sú prídelové systémy na palivo či skrátenie pracovného týždňa na zníženie spotreby. Iné štáty reagovali znížením daní na palivá, aby tak zmiernili dopad na svojich občanov.
Podľa UNDP sa vojna bude mať výrazný dopad na krajiny subsaharskej Afriky a niektoré ázijské krajiny, ako sú Bangladéš a Kambodža. Rozvojové ostrovné štáty budú takisto značne postihnuté. Vysoké náklady na energiu a nedostatok hnojív budú mať v nadchádzajúcich mesiacoch zásadný dopad na obyvateľstvo týchto regiónov. De Croo tiež varoval pred zvýšením politickej nestability a poklesom remitencií, ktoré sú životne dôležité pre mnohé domácnosti, keďže mnoho migrantov pracujúcich v krajinách Perzského zálivu odosiela financie domov.
Na zastavenie šírenia chudoby vyzýva UNDP na potrebných približne šesť miliárd dolárov na dotácie pre najviac ohrozených vysokými cenami potravín a energie. V rámci Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky už prebiehajú diskusie o tejto otázke. De Croo poznamenal, že aj keď šesť miliárd dolárov je značná suma, vojna si vyžaduje náklady vo výške deväť miliárd dolárov týždenne, čo podčiarkuje vážnosť celej situácie.
Kríza prichádza v čase, keď sa rozvojová pomoc nachádza na historicky najnižšej úrovni, pričom vlani došlo k poklesu o viac než 23 percent. Hlavnými darcami, ktorí pristúpili k škrtom, sú práve Spojené štáty.
