Generálny prokurátor hovorí o poklese stíhania daňovej kriminality
Po vládnej novele Trestného zákona, ktorá nabrala účinnosť 6. augusta 2024, došlo na Slovensku k výraznému poklesu trestného stíhania daňovej kriminality. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka poukázal na túto zmenu vo svojich vyjadreniach na sociálnych sieťach, kde informoval o nových podmienkach trestnosti, ktoré novela zákona zaviedla.
Podľa jeho slov došlo v roku 2025 k stíhaniu len 635 osôb pre daňové trestné činy, čo predstavuje 57-percentný pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom, kedy bola táto štatistika 1496 stíhaných osôb. Ešte výraznejšie pokleslo počet obžalovaných, ktorých bolo 348, čo je 61-percentný pokles oproti roku 2024, kde sa evidovalo 901 obžalovaných. Tieto čísla jasne ilustrujú dopad novely na účinnosť trestného stíhania.
Žilinka špeciálne zdôraznil, že pri trestnom čine daňového podvodu, ktorý sa týka neoprávneného uplatňovania nároku na vrátenie DPH alebo spotrebnej dane, bolo v roku 2025 odstíhaných iba 45 osôb, čo je o 49 percent menej ako v roku 2024, keď sa číslo pohybovalo na úrovni 88 osôb. Obžalovaných v tomto prípade bolo len 28, pričom v predchádzajúcom roku to bolo 65, čo predstavuje pokles o 57 percent.
Podpora pre účinnú ľútosť a ochranu záujmov EÚ
Generálny prokurátor taktiež hovoril o inštitúte „účinne ľútosti“, ktorý zohráva dôležitú úlohu v zabezpečení rozpočtových príjmov Slovenska. V roku 2025 bola táto právna norma využitá v 1458 prípadoch, pričom došlo k poklesu o 17 percent v porovnaní s rokom 2024, kedy sa zaznamenalo 1766 takýchto prípadov. Pre porovnanie, ešte v roku 2023 sa počet využití účinnej ľútosti dostal až na 2638 prípadov, čo reprezentuje až 45-percentný pokles.
Pokles trestnoprávnej reakcie štátu na daňové delikty možno pripísať novej legislatíve, ktorá zmenila podmienky pre trestnosť činov súvisiacich so skrátením dane a poistného. Novela viedla k zvýšeniu limitov uvedených sum, ktoré musia byť prekročené, aby bolo možné uplatniť trestné stíhanie. V prípade skrátenia dane a poistného bol nový limit zvýšený zo sumy nad 266 eur na viac ako 700 eur, zatiaľ čo u daňového podvodu tento limit vzrástol z 2660 eur na 20 000 eur.
Legislatívne iniciatívy na podporu boja proti daňovej kriminalite
Žilinka tiež informoval o legislatívnom podnete, ktorý doručil predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu. Tento podnet má za cieľ posilniť boj proti daňovej kriminalite a zabrániť tak narušovaniu finančných záujmov Európskej únie. Je evidentné, že legislatívne zmeny je potrebné neustále prispôsobovať aktuálnym potrebám a situáciám v oblasti daňovej legislatívy, aby sa zabezpečila efektívna ochrana pred trestnými činmi.
