Pripomienka Sviečkovej manifestácie: Pamätný deň boja za ľudské práva
26. marec 2026 sa opäť stáva dôležitým dátumom v slovenskej histórii, keď si pripomíname Sviečkovú manifestáciu, ktorá sa uskutočnila presne pred 38 rokmi v Bratislave. Táto udalosť, ktorú zorganizovali prevažne katolícke komunity, sa zapísala do dejín ako jedna z najvýznamnejších demonštrácií proti totalitnému komunistickému režimu bývalého Československa. Zároveň sa stala dôležitým predpokladom pre Nežnú revolúciu z novembra 1989, ktorú nasledoval pád štyridsaťročného obdobia totality a nástup demokracie.
Sviečková manifestácia sa konala 25. marca 1988, kedy sa na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí zišli tisíce ľudí, aby vyjadrili svoj nesúhlas s represívnym režimom. Na tomto pokojnom zhromaždení, ktoré sa oddeľovalo od iných protestov svojou duchovnou atmosférou, požadovali účastníci vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, dodržiavanie náboženskej slobody a rešpektovanie základných ľudských práv. Takýmto spôsobom nadobudol pôvodne náboženský akt aj občiansky rozmer, čím posilnil verejný tlak na politické zmeny.
Prípravy na manifestáciu sa začali už v novembri 1987, kedy sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu v Československu. Významnými postavami tejto iniciatívy boli športovec Marián Šťastný, ktorý bol zlúčený do konceptu pre protest, a ďalší organizátori ako František Mikloško, Ján Čarnogurský, biskup Ján Chryzostom Korec či Silvester Krčméry. Na 10. marca 1988 Mikloško odovzdal oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru, ktorý však zhromaždenie zakázal a začal s opatreniami na potlačenie účastníkov.
Bezpečnostné zložky prijali drastické opatrenia na blokovanie prístupu do centra Bratislavy a zastrašovanie účastníkov. Zásah polície bol brutálny: nasadili slzotvorný plyn a vodné delá, pričom zadržali 141 ľudí. Dokumenty zo schôdzky Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v apríli 1988 sa okamžite zaoberali kritickou situáciou v ČSSR. Po demonštrácii, ktorá sa odohrala pred očami politických funkcionárov, tematizovali médiá celosvetového významu akcie, naznačujúc, že dokáže zmeniť beh dejín.
Od roku 1993 je 25. marec oficiálne uznaný ako Deň zápasu za ľudské práva v Slovenskej republike, s čím súvisí aj ustálené pamätníctvo tejto udalosti. Iniciátor myšlienky Sviečkovej manifestácie, Marián Šťastný, bol v novembri 2016 ocenený Ústavom pamäti národa prestížnou cenou za jeho úsilie voči totalitnému režimu, čím sa zdôraznil jeho význam pre slovenskú históriu a odpor voči neslobode.
Tento výročí je dôležité nielen na pripomenutie si histórie, ale aj na reflexiu o hodnotách slobody a demokracie, za ktoré mnohí bojovali. Sviečková manifestácia zostáva symbolom odvahy a odhodlania slovenského národa usilovať sa o zmenu a spravodlivosť.
