Rokovania medzi USA a Iránom sa sústreďujú na jadrový program
Na deň 6. februára 2026 je naplánované dôležité rokovanie medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktoré sa uskutoční v ománskom hlavnom meste Maskat. Témy, ktoré budú predmetom diskusií, sú výhradne sústredené na iránsky jadrový program. Požiadavky na rokovania o balistických raketách a bezpečnostných otázkach na Blízkom východe boli zo strany USA vypustené, informujú izraelské noviny Haarec. Tieto zmeny v prístupe USA nastali po diplomatickej intervencii krajín ako Katar, Saudská Arábia a Omán.
Iránske ministerstvo zahraničných vecí, pod vedením Abbása Arákčího, zdôraznilo, že pred rokovať do Maskatu prichádza s očakávaním vzájomného rešpektu. Tento postoj je podložený vyhlásením, že Irán si je plne vedomý historických udalostí z minulého roka, ale je pripravený pristúpiť k rozhovorom v dobrej viere. „Jednáme s otvorenými očami a pamätáme si na našu históriu. Naše práva sú neodmysliteľné a stáť za nimi je pre nás prioritou,” uviedol Arákčí.
Na americkej strane sa rokovaní zúčastnia osobitný vyslanec prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner, zať donalda Trumpa. Témou diskusií bude predovšetkým snaha o zmiernenie sankcií proti Iránu, v súvislosti s jeho jadrovým programom. V súčasnosti sa však Washington snaží dosiahnuť širšiu dohodu, ktorá by zahŕňala aj otázky týkajúce sa raketového programu Teheránu a jeho vojenskej podpory pre skupiny ako Hamas a Hizballáh, ako aj potlačenie nedávnych protestov v Iráne.
Tlak USA a vývoj situácie
Americký prezident Donald Trump v nedávnych vyhláseniach opakovane hrozil Iránu vojenským zásahom, ak bezpodmienečne nepristúpi na dohodu o svojom jadrovom programe. Tieto hrozby boli vnímané ako súčasť stratégií, ktoré majú podporiť účastníkov protivládnych protestov v Iráne. Arákčí vo svojich vyhláseniach zdôraznil, že dodržiavanie záväzkov je kľúčové a vzájomný rešpekt je nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie trvalej dohody.
Podľa analytikov sa situácia medzi USA a Iránom vyostruje, najmä po tom, ako Trump opätovne obnovil politiku maximálneho tlaku na Teherán, a to už od svojho nástupu do funkcie v januári minulého roka. V roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody, čo malo za následok postupné porušovanie podmienok zo strany Iránu, čím sa jeho jadrový program rozšíril. Konfrontácia medzi týmito dvoma krajinami sa navyše zhoršila po krátkom konflikte medzi Izraelom a Iránom, ktorý sa odohral v júni 2025, a následne viedol k ďalšiemu napätiu v regióne.
Perspektívy ďalšieho vývoja
Rokovanie v Ománe by mohlo mať významný dopad na stabilitu v regióne a na budúce vzťahy medzi USA a Iránom. Je však jasné, že bez ochoty oboch strán diskutovať a uznávať navzájom svoje záujmy a obavy, môže tento proces uviaznuť na mŕtvom bode. Otázky spojené s iránskym jadrovým programom a jeho balistickými kapacitami ostávajú v centre pozornosti a ak nebudú riešené, môžu vyvolať dlhodobé napätie vo vzťahoch medzi USA a Iránom.
