Bulharský prezident Rumen Radev podáva demisiu
Bulharský prezident Rumen Radev oznámil, že sa rozhodol odstúpiť z funkcie. Svoj krok oznámil v pondelok pred plánovanými predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa majú uskutočniť na jar. Radev v prejave vysielanom v štátnej televízii uviedol: „Dnes sa vám naposledy prihováram ako prezident Bulharska. Zajtra (v utorok) odstúpim zo svojej funkcie.“ Ak Ústavný súd jeho demisiu prijme, do času konania prezidentských volieb, ktoré sú naplánované na november, ho nahradí viceprezidentka Iliana Jotová.
Radevova rezignácia prichádza v kontexte novej politickej krízy, ktorá zasiahla Bulharsko po sérii masových protikorupčných protestov z polovice decembra, ktoré viedli k pádu konzervatívnej vlády. Prezident podporoval protesty a vyzval na zmenu v politickom systéme krajiny. Po malých úspechoch pri formovaní novej vládnej koalície sa rozhodli strany usporiadať predčasné voľby, na čo bolo v krajine dostatočne zlých podmienok.
Radev, bývalý veliteľ bulharských vzdušných síl, opakovane počas svojej prezidentskej éry menoval rôzne dočasné vlády, čím si zvýšil svoj politický profil. Analytici a zahraniční diplomati však naznačujú, že by sa mohol zúčastniť na parlamentných voľbách, keďže vyjadril túžbu „zjednotiť všetkých“ v boji proti korupcii. Radev naznačil, že je potrebná strana, ktorá by zjednotila obyvateľov bez ohľadu na politickú príslušnosť.
V súčasnosti sa cítia voľby ako reakcia na nezvládnuteľné verejné problémy, ktoré zapríčinili mizerný stav v hospodárstve a narastajúcu chudobu. Radev sa vyjadril, že jeho snahou je bojovať za „budúcnosť Bulharska“, a za negatívne dopady na krajinu môže považovať „škodlivý model správy vecí verejných“.
Radevova rezignácia je historickým momentom v postkomunistickej ére Bulharska, keďže ide o prvú rezignáciu hlavy štátu. Po prvýkrát bol zvolený prezidentom v roku 2016 a v roku 2021 si zabezpečil opätovné zvolenie s výraznou podporou voličov.
V súvislosti s jeho funkciou vyjadril nesúhlas s vyslaním vojenskej pomoci na vojnou zmietanú Ukrajinu, čo podčiarkuje jeho kritický postoj k niektorým medzinárodným otázkam. Radevova budúcnosť v bulharskej politike teda ostáva otvorená a jeho vyjadrenie o potrebe zjednotenia demokratických síl s cieľom zabezpečiť spravodlivé voľby naznačuje ďalšie smerovanie jeho politickej kariéry.
