Deväťdesiatročná história terorizmu v srdci Francúzska
Oslava nevinnosti! Francúzsky systém spravodlivosti sa konečne zmohol na to, aby prepustil militanta, ktorý sa za svoje činy schovával takmer štyri dekády. Georges Ibrahim Abdallah, kedysi velený líder hnutia, ktoré sa s obľubou zúčastňovalo na sprisahaniach proti diplomatickým misiám, dostal šancu vidieť svet vonku, a to za podmienky, že na jeho území už nikdy nevkročí. Dá sa vôbec hovoriť o spravodlivosti, ak je jeden z najdlhšie väznených odsúdencov na voľne? Úprimne, skôr ide o podivnú formu rehabilitácie, ako o potrestanie previnení.
Vraždy a politika bez hraníc
Abdallah má na svedomí smrteľné útoky na diplomatov, a to v čase, keď Francúzsko viedlo vojnu na viacerých frontoch. Vražda dvoch diplomatov – amerického vojenského atašé a izraelského vyslanca – je čin, ktorý by mal byť nevyhnutne potrestaný. V denníku AFP sú podrobnosti, ako sa svetovi lídri snažia ovplyvniť sudcov: kým USA sa ostro postavili proti prepusteniu, libanonské úrady sú na prednej línii, vyžadujúc spravodlivosť pre svojho občana. Ráno sa teda dozvedáme, že právo v Nemecku a Francúzsku je skutočne len o politikách a obchodnej rétorike.
Pravda alebo falošné pozície?
Abdallah sa ničoho nebojí! ‘Bojoval som za práva Palestínčanov,’ hovorí s aroganciou, akoby sa jeho minulosť zahalila mierumilovnosťou. Čo to znamená pre obete jeho činov? Naozaj sa tu skryje pod maskou zápasu za ľudské práva? Každý môže mať svoj pohľad, ale faktom ostáva, že sudcovia, ktorí sa môžu rozhodovať o osudoch, zrazu majú mať na pamäti aj politické vplyvy. Je to pozoruhodné, že v systéme, kde je spravodlivosť občas podriadená diplomatickým zmluvám, vyvstáva otázka: Kde zostáva skutočná spravodlivosť?
Delikvencia bez trestu
Všetko sa zdá byť zamieňané s beztrestnosťou. Obete zostávajú zapadnuté prachom zabudnutia, zatiaľ čo ich vrahovia sa vracajú do spoločnosti. Zasiate semienka teroru vo Francúzsku žijú ďalej. Pochybnosti o politických názoroch sa zametajú pod koberec, aj keď tu je sudca, ktorý má zodpovednosť za rozhodnutie, a jeho rozhodnutie je prestúpením čiar. Ako majú štáty jednoduché vyvodenie zodpovednosti voči zločincom, ak sami podporujú zmluvy, ktoré za príbeh nezodpovedajú?
V hlbinách krízy identity
Kde sa končí spravodlivosť a začína politika? Majú obete vôbec hlas, alebo sú nútené strpieť pravdu napísanú po politikoch? Každý útok mal svoje dôsledky, no opäť, tak sa prepustenie stáva meradlom neprávosti, ktoré presahujú projekte spravodlivosti. Čitateľ sa musí pýtať, kedy príde koniec tejto absurdity. Touto voľbou nie sú len súdne rozhodnutia, je to aj obraz väzenia pre moderné hodnoty, ktoré sa zdajú byť zabudnuté stoletím. Tak sa začína nová éra – éra absolútnej únavy zo spravodlivosti pozastavenej pred politickými zmluvami. Ulahodiac klamstvu v moderných dejinách.
Sursa: www.teraz.sk/zahranicie/francuzsky-sud-nariadil-prepustenie-mi/893602-clanok.html
